Deväťdesiate roky sa nevracajú, deväťdesiate roky ešte stále neodišli »Pomáhať a chrániť

Zabili novinára a za všetko môže polícia. Áno, môže. Ale prečo je to tak? Za prvé, je mne, ako tiež kvázi novinárovi ľúto mladého života, plného ideálov a snov, ktorý si myslel, že prispeje k náprave tejto skorumpovanej spoločnosti. Za druhé, práve toto ho pripravilo o život a dalo výkričník pre všetkých ostatných, čo sa snažia bežnému obyvateľstvu priniesť informácie o tom, ako ich volení zástupcovia hospodária s ich peniazmi.



Čo za tým je?

Každý si kladie tú otázku. V modernej, demokratickej spoločnosti sa predsa nemôže stať, že niekto popraví novinára len preto, že môže, alebo chce odhaliť nekalé praktiky určitých ľudí, čo majú vplyv a zodpovednosť nad životmi ďalších tisícok ľudí.

Pred nedávnom bol podať oznámenie za vyhrážanie. Prečo sa to nebralo vážne?

Všeobecne v radoch polície prevláda taká kolektívna averzia voči novinárom. To môže aj väčšina z nich potvrdiť. Proste novinári sa predbiehajú v najakčnejších témach a témy z radov polície a ich pochybeniach sa zaradzujú medzi top aktuality, ktoré sú pre obyvateľstvo, ktoré taktiež nemá políciu v obľube, dosť populárne.

Novinári verzus polícia

Dnes sa málokedy nájde novinár, ktorý by prinášal správy z úspešných zásahov polície, ktoré rozvrátili a „pochovali“ nejakú zločineckú skupinu. Za prvé, ľudí to moc nezaujíma, za druhé, ľudia považujú políciu za nutné zlo a za tretie, za to môže vedenie polície na čele s ich ministrom, kde sa prerokovávajú iné priority a úlohy, ktoré je potrebné plniť. Aké sú to? Každý si môže domyslieť.

A vzhľadom na takúto filozofiu  a politiku, ktorá sa presadzuje od hora dole, policajti nemajú záujem spolupracovať s novinármi, už len z toho dôvodu, že sa o nich všeobecne novinári nezaujímajú v pozitívnych aspektoch.

Zo skúsenosti môžem povedať, že zakaždým, keď sa na nejakej policajnej akcii vyskytol nejaký novinár a redaktor televízie, vždy priniesol reportáž, ktorá policajtov a políciu stavala do role vyberačov pokút a iných inkvizítorov.

Teda, aj z tohto dôvodu, respektíve z dôvodu, že Kaliňák a jeho ľudia políciu smerujú touto cestou, cestou čiarok a štatistík, ktoré sa v konečnom dôsledku prepočítajú na vybraté eurá, novinári nemajú v záujme prinášať pozitívne správy z tejto oblasti

A preto sa aj možné sťažnosti, alebo trestné podania dotyčného novinára založili ako nie akútny prípad, ktorému by sa mali venovať.

Možno, že to tak aj niekomu vyhovovalo

Je pravda, ako som načrtol v názve článku, že deväťdesiate roky neodišli. Stále tu máme mafiánske praktiky. Či už od najnižších korumpovateľných štátnych úradníkov, alebo súkromníkov, ktorí si takto hľadajú najschodnejšiu a najlacnejšiu cestu, až po najvyšších predstaviteľov štátu, ktorí si z moci svojho postavenia budujú svoje bohatstvo aj so spoluprácou s pochybnými podnikateľmi, trebárs z Talianska. Veď koho by to trápilo, pokiaľ o tom nik nevie?

Až pokiaľ sa o to nezačne zaujímať niekto, kto nie je poznačený

Poznačený v tom zmysle, že nezažil deväťdesiate roky a boj, vyhrážky a ataky vládnucej garnitúry proti novinárom, ktorí mali ašpiráciu im ich kšefty zviditeľňovať a spochybňovať.

Vedenie neodstúpi?

A Kaliňák sa naďalej bude držať svojho kresla, aj keď týmto činom sa najviac dala najavo jeho neschopnosť viesť a veliť celému ministerstvu, aj jeho podriadeným, konkrétnejšie dosadeným ľudom, ktorí by mali jeho špinavosti kryť. Policajný prezident a ďalšie politické posty v hodnosti generálov, plukovníkov, majorov atď.

Neodstúpi, lebo práve teraz by sa mali naplno prejaviť

Áno, práve teraz by mali zapnúť na plné obrátky, a viesť vyšetrovanie tohto činu, smerom, ktorý by z neho vylúčil všetkých, čo majú niečo spoločné s vládnou koalíciou, konkrétnejšie stranou Smer a hodil to na nejakú pochybnú mafiu z Talianska, ktorá, ak by mala pochybnosti a záujem na tom, aby nebola prezradená, vyvraždila asi 20% investigatívnych novinárov, ktorí sa nimi zaoberajú!



Preto by sme možno mali hľadať spojitosti s týmto činom niekde inde a pripomenúť si deväťdesiate roky, kedy taktiež „Mufty“ spravil faux pas v súvislosti zo zavlečením prezidentovho syna.

Táto udalosť by mohla niesť precedentné znaky, keď už kompetentní nevedeli zo svojich nekalých činností vykľučkovať, tak sa uchýlili k takémuto primitívnemu činu, aj z očakávaním výstrahy pre ostatných, takto zmýšľajúcich novinárov.

A ak je to tak, čomu môže nasvedčovať aj miliónová odmena za poskytnutie informácii, ktorá zláka všetkých, čo chcú rýchlo zbohatnúť a zahltia vyšetrovanie irelevantnými informáciami, čo spôsobí jeho naťahovanie a nakoniec znemožní vypátranie páchateľov. Tak to bude jeden z mnohých prípadov, kde sa nakoniec zistí páchateľ, ktorý bude zodpovedať týmto špinavostiam z najvyšších politických ašpirácii.

Teda spoločnosť môže očakávať, že to spáchal napríklad sok v láske, náhodne okoloidúci bezdomovec alebo iná, podobne absurdná osoba…

A tak si žime naďalej v tomto super bezpečnom štáte, kde nás na každom rohu chránia policajti s radarom v ruke…

A tak aj táto odsúdeniahodná vražda sa časom, ako všetky ostatné vražda, resp. kauzy zametie pod koberec. Ľudia na to zabudnú ako na ostatné a budú si naďalej žiť svoj skromný život v myšlienkach na samostatné prežitie seba a svojich blízkych.

(0)

Mohlo by zaujímať

Danovic
Danovic
Niekedy je lepšie pravdu nevedieť ako byť jej súčasťou

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tieto stránky používajú súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac info

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close