Lov na zdravý rozum - Blog pre každéhoPomáhať a chrániť

Efekt motýlích krídiel popisuje rozsiahlu zmenu vývoja systému pri minimálnych zmenách začiatočných podmienok systému. Zjednodušene, akýkoľvek nepatrný akt, čin, skutok, hoc len mávnutie krídlami motýľa, môže mať za následok priam revolučné zmeny v danom stave, v ktorom sa tento maličký akt vykonal. Teda to spomínané mávnutie krídlami môže na druhej strane zemegule vyvolať tornádo.

Ak to analogicky prenesieme do spoločenského systému, akýkoľvek malý čin jednotlivca môže v konzekvenciách vyústiť do rozsiahlejších zmien zákonov, praktík, ba priam celej štruktúry spoločnosti

In medias res; okolo nás sa deje mnoho vecí, ktoré pre nás majú rôzny význam a ktoré každý z nás vníma odlišne. No dejú sa aj veci, ktoré väčšina z nás, za pomoci iných subsystémov vníma rovnako. Konkrétne, medializované útoky policajtov voči obyvateľom. Alebo nákup predraženého CT-čka pre nemocnice.

U nás bežných ľudí, majúcich svoje bežné starosti, napr. ako prežiť v tomto štáte, možno viac zarezonuje téma, ako môže niekto zneužiť a prekročiť svoju právomoc pri vystupovaní proti nám podobnému jedincovi. Mediálne podfarbená relatívna skutočnosť vyvolá v spoločnosti vlnu nevôle a nesympatii ku všetkým tým, ktorí zastávajú podobnú rolu ako hlavný aktér. Vynesenie rozsudku verejnosti len dodatočne potvrdí zodpovedný orgán. Rozsudku verejnosti, ku ktorému značnou mierou prispel nenápadný prvok, ktorý priam imanentne jestvuje v živote každého spoločenského organizmu. A každý spoločenský organizmus je prostredníctvom neho ovládaný, lepšie povedané prostredníctvom tých, ktorí za týmto prvkom stoja. Zjednodušene, média a ich vlastníci a ostatní, ktorí majú na tých vlastníkov akýkoľvek vplyv.

Tak okrajovo. Zneužitie právomoci verejného činiteľa. Podľa výkladu paragrafu 326 Trestného zákona, za to môže byť postihnutý len verejný činiteľ. Verejným činiteľom nie je len policajt, je ním každý kto vykonáva verejnú funkciu. Teda, akýkoľvek štátny zamestnanec, starosta, primátor, poslanec, minister, premiér a prezident. Presnejšie to popisuje paragraf 128 spomínaného zákona.

Spomínaným zneužitím právomoci je konanie, v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zaobstarať sebe alebo inému neoprávnený prospech. Neoprávnený prospech znamená každé neoprávnené materiálne alebo nemateriálne zvýhodnenie, na ktoré by páchateľ alebo iná osoba nemala právo. Čo sa týka polície, spomínaný výklad hovorí, že ak príslušník PZ prekročí svoju právomoc a uskutočňuje zákrok, ku ktorému nie je podľa zákona oprávnený, nepožíva ochranu verejného činiteľa podľa TZ.

Máme tu dva príklady z mnohých. Prečo tieto dva? Možno náhodne, možno, že sú aktuálne, možno k potrebe demonštrovať niečo dnešné, v úvodzovkách demokratické. Verejne odsúdenie aktu, ktorý navonok nesie prvky brutality alebo agresie, no v konečnom dôsledku je len prenesením zákonných právomoci do reálu, verzus „brutálne“ verejne obstarávanie nejakého prístroja, ktorého nákup je v konečnom dôsledku 200 až 300% predražený. A následná spojitosť tohto obchodu s ľuďmi, ktorí zastávajú funkcie verejných činiteľov. Dva príklady, ktoré naznačujú zneužitie právomocí.

Dôsledok prvého príkladu. Väzba a hrozba ôsmych rokov natvrdo. Dôsledok druhého príkladu; „no no no“ od nadriadeného a následné stiahnutie sa zodpovedných do ústrania, kde sa už o nich hovoriť nebude, a hlavne, kde už nebudú vystupovať ako verejní činitelia. Čas všetko „zakryje“.

Aby sme sa vrátili k spomínanému efektu motýlích krídiel. Ono sa hovorí, že je to skôr teória chaosu, resp. neriadená aktivita, ktorá ma za následok tie zmeny. V spoločenskom systéme možno až tak neriadená nie je. Lebo v konečnom dôsledku je za všetko niekto zodpovedný. A tí zodpovední vediac využívať prvky tejto teórie, uskutočňujú svoje záujmy.

Relatívna analógia teórie na týchto príkladoch. Kúpi sa drahý stroj. Niekto s tým vyjde na svetlo a zariadi určitý verejný nesúhlas. Niekto urobí opatrenie, kde iný o niečo príde, ale možno aj niečo získa. Ten, čo urobil to opatrenie, je na tom podobne. Prišiel o ministerku, no pravdepodobne získal väčšiu popularitu, ako Niekto, kto si vie so svojimi ľuďmi spraviť poriadok. A to je v tomto období blížiacich sa volieb dôležité. Aj keď sa možno zabúda na to, že dôkladný poriadok sa vo všeobecnosti spraví len ak sa odstráni príčina neporiadku, nielen tie „smeti“, ktoré za sebou zanecháva.

Príklad druhý. Niekto niečo niekomu učiní. Na prvý, laický pohľad brutálne. Na odbornejší pohľad, v rámci kompetencií. Aj keď to je možno diskutabilné, niekto to zariadi tak, aby to bolo verejne odsúdeniahodné, tým pádom sa verejná mienka voči predstaviteľom pomáhajúcim a chraniacim posunie do mínusových čísel. V tomto prípade je však ťažšie predpokladať zámienku a záujmy tých, čo stoja v pozadí tejto kauzy. No každému, kto ešte nepodľahol mediálnemu vymývaniu mozgov, sa aspoň poskytne väčší priestor na vlastný úsudok, ktorý časom snáď bude môcť porovnať s reálnymi dôsledkami.

Záverom. Nech je to ako chce, v konečnom dôsledku, aj celkového pohľadu a všeobecného zdravého rozumu, asi nie je niečo v poriadku s týmto systémom. Štát, kde sa zatvárajú bežní ľudia za vykonávanie si svojej práce, za to, že na nich zmanipulovane niekto poukazuje (myslí sa všeobecne), alebo ľudia, ktorí v snahe prežiť a uživiť v tejto nespravodlivej spoločnosti svoje deti, siahnu na cudzí majetok. Tiež ľudia, ktorí si verejne povedia svoj názor na niekoho vo vyššom postavení, prichádzajú, v tých lepších prípadoch, o zamestnanie. A iné podobné príklady.

Niekto môže oponovať, že spoločenské normy platia pre každého a taká krádež je krádežou, aj keď je menšieho rozsahu. Áno, má pravdu. Ale prečo sa potom krádeže veľkého rozsahu premenúvajú napr. na privatizáciu, netransparentne tendre, lobing, klientelizmus? Prečo dostávajú takéto menej nebezpečné prívlastky? A v konečnom dôsledku, prečo ich aktéri, o ktorých sa verejne hovorí, stále vykonávajú aj funkcie verejných činiteľov a možno sa naďalej venujú vykonávaniu spomínaných eufemizmusov v praxi?

Každoročne si pripomíname novembrový boj za demokraciu. Demonštráciu ľudí, ktorej sa mnohí zúčastňovali v domnienke lepšieho života. V domnienke väčšej osobnej slobody, vlastných názorov, reálnej spravodlivosti a netotalitného zriadenia… No ak by vtedy vedeli, že to, čo ich v starom režime trápilo sa prenesie aj do nového, len v inej forme, tak by sa namiesto štrngania kľúče hádzali do hláv hlavných, tichých aktérov tohto prevratu, ktorí stále, osobne alebo prostredníctvom svojich ideových potomkov, sedia na svojich teplých miestach v ústraní, hrajúc sa s nami ako bábkami.

obrázok: www

(1410)

Mohlo by zaujímať

Danovic
Danovic
Niekedy je lepšie pravdu nevedieť ako byť jej súčasťou

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tieto stránky používajú súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac info

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close