Aj najtvrdšieho chlapa niečo zlomí - Blog pre každéhoPomáhať a chrániť

Manželstvo už nebolo ideálne. Práca v pohotovostnej motorizovanej jednotke si postupne vyberala svoju daň. Neustále hádky a výčitky manželky, že stále nie je doma, stále vo voľne behá po súdoch, alebo sedí v posilňovni.

Bol si vedomý toho, že žena má čiastočne pravdu. No stále bral svoju prácu poctivo. To malo za následok neustále sťažnosti delikventov na jeho profesionálne postupy, následné predvolávania na vypočutia. Posilňovňu bral okrem potreby, aj ako formu určitého odreagovania od všetkého stresu, od tlaku verejnosti aj od tlaku nadriadených. No stále si toho viac prenášal aj domov. Aj uvažoval, že sa nechá preložiť do kancelárie, no tým pádom by šiel s platom dole, nestíhali by splátky a bolo by to možno ešte horšie

Postupne sa s manželkou odcudzili natoľko, že sa rozhodli to ukončiť. Začalo sa rozvodové konanie. On sa odsťahoval do domu k rodičom, kým to všetko skončí. Ona ostala v byte aj s deťmi.  Chodil ich pozerať, no deväť ročný syn už spozoroval, že zriedkavá otcova prítomnosť asi neveští nič dobré. Snažili sa ho postupne pripraviť  na tú situáciu, že už si s mamou nerozumejú, tak že už nebudú spolu. No nechápal to. Stále tvrdil, že má rád oboch a chce žiť s oboma.

Bolo neskoré piatkové popoludnie. Už sa tešil na koniec služby a následné odreagovanie v posilňovni. V tom mu zazvonil telefón, v ňom hystericky manželka. „Počúvaj, malý nedošiel zo školy, ma vypnutý telefón. Už som obvolala všetkých čo som vedela. Urob niečo, si policajt. Ja už som v koncoch. Čo ak sa mu niečo stalo?“  Na chvíľu ho to zobralo, ale zachoval chladnú hlavu. Vytlačil synovu fotku, rozdal všetkým kolegom v službe a začalo sa vlastné pátranie. Prechádzali všetky ihriská a miesta, kde sa zvyknú deti zdržiavať. Vypytoval sa ich, no nik ho nevidel.

Tuto aktivitu im však prerušila vysielačka. Operačný im zahlásil signál z objektu základnej školy a poslal ich to preveriť. „Škola, zase tam niekto hodil kameň do okna, ako väčšinou“, povedal si, no povinnosť je povinnosť.

Prišli ku škole, nabili zbrane a vošli do objektu. Operačný im zahlásil, že zaznamenal pohyb na poschodí v miestnosti 202. To asi nebude rozbité okno, myslí si. Opatrne s kolegom prejdú prízemie a vydajú sa po schodoch k spomínanej miestnosti. V ľavej ruke baterka, v pravej zbraň.

Prišli ku dverám. Pomaly ich otvorili a pri úvodnom prezretí zaregistroval pohyb v pravej zadnej časti miestnosti. Bol tam stôl. Vošli dnu. Silným hlasom zakričal, aby dotyčný, čo sa za nim skrýva vyšiel von s rukami nad hlavou. Žiadna odozva. Tak sa pomaly blížil k stolu, na ktorý neustále mieril zbraňou.  Nohou ho odsunul.

Na pohľad ktorý potom zažil, do smrti nezabudne. Pod stolom sa krčil a v slzách triasol jeho nezvestný syn, na ktorého mieril nabitou zbraňou. Následné vybitie a odloženie zbrane bolo najrýchlejšie v jeho živote.

Vzal ho do náručia. „Čo tu robíš? Celé odpoludnie ťa hľadáme“. V tom si uvedomil, že úplne zabudol na to, ako mu manželka pred časom spomínala, že deti preložila do školy, ktorú práve prehľadávali.

„Si mi raz hovoril, že v robote chodíte strážiť aj našu školu. Chýbaš nám doma. Keďže si už dlho nebol, chcel som ťa vidieť. Po vyučovaní som sa skryl tu do skrine a dúfal, že možno prídeš.“ Povedal mu syn s plačom.

Službu tým pádom ukončil. Zavolal riaditeľovi, vysvetlil situáciu. V poriadku, hovorí riaditeľ. Ak máte za seba náhradu. Áno mám, kolega je chápavejší, príde na nočnú skôr.

Po tomto zážitku začal opäť častejšie navštevovať deti. Ešte raz sa dôkladne pozhovárali s manželkou a usúdili, že to všetko bolo asi unáhlene. Stále ju mal rád a deti ešte radšej.

Nakoniec sám zhodnotil, že už bolo dosť všetkého stresu. Po toľkých rokoch v uliciach si zvolil prácu v kancelárii. S manželkou sa zriekli nového auta a lukratívneho bytu. Kúpil staršie auto  a menší byt. Tým pádom splátky stíhali.

Zhodnotili, že žiaden majetok sa nevyrovná úprimnému detskému šťastiu a úsmevu.  A taktiež  nikdy nechcel zažiť niečo podobné ako vtedy v tej škole…

(39848)

Mohlo by zaujímať

Danovic
Danovic
Niekedy je lepšie pravdu nevedieť ako byť jej súčasťou

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tieto stránky používajú súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac info

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close