Nevypil som veľa, je to bezpredmetné - Blog pre každéhoPomáhať a chrániť

Zima pomaly doznievala, Miško trávil prázdniny u babky na dedine. Bol tam rád, mal tam kamarátov, ktorí ho vedeli zaujať aj inými aktivitami, ako len vysedávaním  za počítačom. Dnes sa rozhodli, že využijú posledné zásoby snehu a postavia si iglu. Myšlienka, že vytvoria niečo sami sa mu prelínala s myšlienkou na babkine buchty, ktoré mu sľúbila na obed. Každú chvíľu očakával zvonenie mobilu a babkin oznam, že sú hotové.

V susednej dedine Ivana pripravovala obed. Manželovi sľúbila rezne. Manžel dnes trávil čas v garáži. Zobral dovolenku, chcel dať do poriadku auto, aby bolo plne k dispozícii, keď to na Ivanu príde. Tešili sa na svojho prvého syna. Svoju pomoc mu ponúkol sused, vyučený automechanik, momentálne bez práce. Týmto nezištným činom chcel vyplniť svoju samotu a zároveň mu Ivanin muž prišiel ako dobrý spoločník k pripíjaniu na zdravie rôznych ľudí alebo očakávaných pracovných príležitosti. Teda boli v garáži trojica. Ivanin manžel, sused a domáca slivovica.

Do služby dnes nastúpili aj dvaja policajti, naložili do auta potrebné veci a vydali sa smerom k obciam, v ktorých sa hral Miško s kamarátmi blízko hlavnej cesty a kde v garáži dvaja chlapi opravovali auto a popíjali slivovicu. Andrej, služobne starší policajt, mal echo, že tam zvykne jeden bývalý automechanik jazdiť po dedine na aute “pod vplyvom”. Tak sa na to chcel pozrieť.

Ivana pocítila menšiu slabosť a bolesti. Cítila, že je to už tu, narýchlo vybehla za manželom s očakávaním, že zariadi všetko potrebné. Pohľad na trojicu v garáži v nej udusil myšlienku, aby ju do nemocnice odviezol manžel, tým pádom ho požiadala aby zavolal sanitku. „Neblázni,  odveziem ťa tam, kým príde sanitka, už budeš dávno v nemocnici. Nemáme to síce hotové, ale sused mi požičia svoje auto. Nevypil som veľa, len pár pohárikov, a aj tak v takomto prípade, keď môže ísť aj o život, je kúsok alkoholu bezpredmetný.“ Ivana o tom nechcela počuť a trvala na sanitke. Manželov názor podporil aj sused, ktorý už z jazdou s nejakým promile mal skúsenosti.  Ivanin manžel schmatol potrebné veci, naložil Ivanu do auta a vypálili z dvora na hlavnú cestu smerom do nemocnice, smerom ku skupinke detí, ktoré sa hrali pri hlavnej ceste a smerom k policajnej hliadke, ktorá sa blížila, aby preverila echo o jazdiacom opitom automechanikovi.

Služobne mladšiemu kolegovi zazvonil služobný mobil. „Áno, samozrejme, prídeme.“ Ukončil hovor. „Vedúci volal, máme sa otočiť a ísť nazad, vraj bol niečo vybavovať a zastavil niekoho čo jazdil bez zapálených svetiel. Vraj je aj drzý, máme to isť doriešiť, že je to istá pokuta, lebo nemá vraj v poriadku ani povinnú výbavu.“ Andrej len prekrútil očami a v duchu si pomyslel svoje: „Už by sa konečne mohol uvedomiť a keď už niekoho zastaví, mal by to aj doriešiť a neschovávať sa za svojich podriadených, no ale čo už, vedúci je vedúci, už mám s ním dosť nezhôd a nemám nervy na ďalšie“, dokončil myšlienku a skrútil volantom.

Ivana mala v očiach hrôzu, keď sledovala cestu manželovo riadenie a ručičku tachometra. „Spomaľ, vchádzaš do obce!“ Snažila sa ho upozorniť. Nejako na to už nereagoval, v lesklých očiach už mal len nemocnicu a prvorodeného syna.  Rútil sa ďalej. Touto rýchlosťou pomalý dobiehal aj policajnú hliadku, ktorá bola na spiatočnej ceste k mestu. A bol by ju aj dobehol, keby…

…keby Miškovi krátko predtým nezazvonil mobil a babka mu neoznámila, že buchty sú hotové. Slovo buchty v Miškovi ešte viac podnietili pocit hladu, a rýchlo sa zameral jen na jeden cieľ. Na babkin dom na druhej strane cesty, ktorý chcel čím skôr dosiahnuť.  Tu aj zabudol na slová rodičov, že pri prechádzaní cez cestu má zastať a pozrieť sa na obe strany, či nejde auto. No ktovie, či by aj zaregistroval rýchlo blížiace sa auto s Ivanou a jej manželom.  Vybehol na cestu.

Ivanin manžel vyšiel miernym kopcom na horizont cesty, kde ho mierne oslepilo slnko, ktoré hrialo už od rána. Za normálnych okolností by včas zareagoval na malého chlapca, prebiehajúceho cez cestu a aj na Ivanine slová: „Stoooj!“

Auto bolo v priekope. Obrátené na streche. Vedľa auta mobilný telefón, na ktorý sa snažila dovolať babka a upozorniť Miška, aby si dával pozor cez cestu. Pred autom nehybne ležala Ivana. V aute za volantom zakliesnený jej manžel. Pod autom detské telíčko..

V policajnom aute zaznela vysielačka. Majú sa urýchlene presunúť na miesto vážnej dopravnej nehody, na miesto, kde sa ešte pred chvíľou otáčali, aby sa vrátili do mesta pokutovať nezodpovedného vodiča jazdiaceho  bez zapálených svetiel…

Ivanu v kritickom stave odviezla sanitka. Tá sanitka, o ktorú žiadala manžela.  V nemocnici zomrela, no podarilo sa zachrániť novorodeniatko. Jej manžela, po lekárskom ošetrení, policajné auto. Paradoxne mu nič vážne nebolo. Miškove telíčko odviezla čierna dodávka.

V babkinom dome v kuchyni na stole v mise chladli buchty, posýpané cukrom, ktorý sa rozpúšťal v babkiných slzách, padajúcich na ne po tom, ako na dvere namiesto Miška zabúchala policajná hliadka so strašnou správou. Sedela nad tou misou ponorená do žiaľu, pocitov seba obviňovania, do ktorých sa plietli aj pre ňu zatiaľ nepochopené ospravedlňujúce slová policajta Andreja. „Je mi to strašne ľúto, pri pomyslení, že sa to nemuselo stať…“

obr.: www

(757)

Mohlo by zaujímať

Danovic
Danovic
Niekedy je lepšie pravdu nevedieť ako byť jej súčasťou

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tieto stránky používajú súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac info

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close