Od A až po Fx »Pomáhať a chrániť

Hodnotili policajtov. Ako sa dá práca policajta objektívne zhodnotiť? Je policajnú profesiu vôbec možné hodnotiť?

Jestvujú profesie, kde je hodnotenie jednotlivca závislé od jeho výkonov. To znamená ako spĺňa predpísanú normu plánovanej výroby. Ak vie vyrobiť viac výrobkov ako je predpis, vtedy bude nadpriemerný a hodnotený veľmi dobre. Ak sa tej norme nepribližuje, je samozrejme hodnotený horšie a možno aj nevyhovujúco.

Podobne je to aj u profesií, ktoré sa snažia tieto a podobné výrobky predávať.  Norma predaja priamo súvisí s množstvom vyrobených produktov. Tak ako pri výrobe, aj tu sú obchodníci hodnotení podľa dosahovania a prekračovania noriem.

A ako sme si v posledných rokoch zvykli na nové nepísané ekonomické pravidlá pre zisk, obrat musí stúpať, aby mohol neustále tvoriť dostatočný zisk, pre ktorý sú tiež stanovené určité očakávania. Teda zisk musí byť odrazom vyprodukovaných a predaných produktov.

V týchto konzekvenciách kvalita výrobkov klesá, aby sa mohla znížiť aj ich životnosť. Tým pádom aj zvýšiť dopyt po nových. Dopyt sa zvyšuje aj znižovaním ceny produktu, čo má za následok potrebu znižovania výrobných nákladov, aby sa za tú istú cenu dalo vyrobiť viac. Vlastne taký začarovaný kruh.

Ale vráťme sa k zamestnancom. Znižovanie výrobných nákladov sa odráža aj na stagnácii alebo pomalom raste ich miezd, ktorý nekorešponduje so zvyšujúcimi nárokmi na ich produktivitu. A tak sú jednotlivci postavení do rôznych súťaží, kde v duchu zabezpečenia dôstojného živobytia súťažili jeden s druhým vo zvyšovaní vlastnej produktivity s prísľubom adekvátneho ohodnotenia.

Tak nejako v krátkosti to funguje v dnešnej spoločnosti v pracovných odvetviach, ktoré sú vytvárané za účelom zisku.

Jestvujú aj iné odvetvia, kde je charakter práce odlišný od výrobnej sféry. Jedným z takýchto je aj polícia. Resp. by mala byť. Charakter ich práce sa nesie v duchu „pomáhať a chrániť“. Dá sa ich práca vôbec nejako objektívne merať?

Kým sa dopracujeme k relevantnej odpovedi, skúsme si priblížiť pracovné odvetvia s podobným charakterom. Ako sa hodnotia hasiči, záchranári, alebo vojaci? Kritéria hodnotenia ich práce by mali byť takisto odlišné ako vo výrobnej alebo predajnej sfére.

Nik by nemal hasiča hodnotiť podľa toho, koľko požiarov zlikvidoval. To by sa potom mohlo zvrhnúť do štádia, kedy by tie požiare mohli zakladať priamo hasiči len preto, aby ich mohli likvidovať a tým pádom byť lepšie hodnotení. Ale to by bolo zas proti ďalšiemu kritériu ich možného hodnotenia, teda koľkým požiarom zabránili. A nakoniec, je to tímová práca a ťažko sa bude hodnotiť jednotlivec, keď sa na odstraňovaní požiarov a ostatných živlov podieľajú všetci.

Podobne by sme to mohli brať aj u záchranárov alebo vojakov. Žiaden z nich nebude vytvárať podmienky, v dôsledku  ktorých sa ľudia zrania, len aby ich mohli čo najviac zachrániť. Mali by vytvárať podmienky, ktoré takýmto zraneniam zabraňujú.

No ako to je u policajtov, keďže ich má stále niekto snahu hodnotiť. Je táto práca merateľná a keď tak čím? Ako bolo spomínané u predchádzajúcich profesií aj oni by mali svojim výkonom zamedzovať protiprávnemu konaniu.

Zoberme si konkrétnejší príklad, viditeľný pre väčšinu ľudí. Policajtov na cestách. Aj v zmysle hesla „pomáhať a chrániť“ by ich práca mala spočívať v tom, aby vedeli účastníkov premávky ochrániť pred nepredvídaným nebezpečenstvom, alebo pomôcť im, ak už sa s nejakým stretnú.

Ich prítomnosť na cestách by mala zabrániť vzniku nehôd, ktoré sú relevantne spojené s nedodržaním pravidiel cestnej premávky. V tomto smere je potrebné klásť veľký dôraz na zamedzenie vzniku protiprávneho konania, teda prevenciu. Je to taktiež kolektívny charakter práce. Už len z toho dôvodu, že každý deň slúži v uliciach niekoľko dvojčlenných hliadok.

Ak by sme chceli hodnotiť túto činnosť a jednotlivca v nej, bolo by to ťažké a neobjektívne. Ani v tomto prípade nevie policajt ovplyvniť všetky okolnosti, ktoré vedú k vzniku protiprávneho konania. Či už nepriaznivé poveternostné podmienky alebo psychické rozpoloženie priestupcu.

Teda hodnotenie prevencie je dosť ťažké. Už len zo spomínaného dôvodu, že ide o kolektívnu zodpovednosť za jej stav.

Ale policajti sú hodnotení. Dokonca známkami, ako  na  škole. Od A až po Fx. Teda každý jednotlivec musí byť hodnotený na základe niečoho, čo je u neho merateľné. Tak ako to je vo výrobnej alebo obchodnej sfére počet vyrobených a predaných produktov jednotlivými pracovníkmi, tak to je u policajta represia.

Represia je merateľná u každého jednotlivca. Počet a výška pokút sa dá zapísať do tabuliek a táto hodnota sa dá porovnávať. A takto vznikajú merateľné štatistiky, ktorých krivku môže priamo ovplyvniť každý jednotlivec. Takto vznikajú aj trendy, na základe ktorých sa dá určiť možný počet „vyrobených produktov“, teda pokút.

A tak ako vo výrobe, kto sa k tomuto trendu priblíži, je zamestnanec dobrý. Kto ho prekročí, je lepší, kto ho nedosiahne je nevyhovujúci. Na motiváciu dosahovania takýchto výsledkov môže slúžiť prísľub väčšej finančnej odmeny. A tak ako sa ľudia v podnikoch potom snažia vyrábať stále viac, tak aj policajti sa budú snažiť „vyrábať“ viac pokút.

A takto bude väčšina z nich prekračovať štatisticky očakávane počty, podľa ktorých sú hodnotení. Tým pádom sa ich nasledujúce hodnotenie bude musieť odrážať od dosiahnutia lepších výsledkov, keďže tie predchádzajúce už nie sú dostačujúce, teda dosiahnutie tých istých vo všeobecnosti neznamená zlepšenie výkonu, tým pádom ani lepšieho hodnotenia.

Teda sa môže stať, že budú policajti donekonečna vyberať (vyrábať) viac a viac pokút, len aby prešli vyhovujúcimi hodnoteniami, od ktorých záleží aj ich živobytie. A možno sa to raz dostane do štádia, že policajti budú umelo vyrábať protiprávne konanie, len aby ho potom mohli sankcionovať. („pán vodič, máte rozbitú smerovku“, hneď po tom, ako ju kolega obuškom rozbije..)

Teda týmto by sa dalo aj nepriamo odkázať všetkým ľudom pracujúcim v iných sférach, aby sa snažili vyrábať a predávať viac. Tým pádom aj viac zarábať a môcť viac platiť za pokuty, ktoré budú viac a viac dostávať.

(329)

Mohlo by zaujímať

Danovic
Danovic
Niekedy je lepšie pravdu nevedieť ako byť jej súčasťou

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tieto stránky používajú súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac info

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close