Ozbrojení a tak zraniteľníPomáhať a chrániť

Policajtov je potrebné prezbrojiť. Momentálne používajú tridsaťročné zbrane, ktoré sú k ich rizikovej práci nepostačujúce. Nejako takto možno znejú argumenty ministra vnútra k niekoľkoročnému plánovaniu prezbrojenia policajného zboru.

„Ich práca je riziková? Väčšiemu riziku sa vystavujem ja, keď prechádzam cez cestu“, povie občan s laickým pohľadom alebo nadhľadom. Veď jasné, tento vidí policajta na okraji cesty, kde mu z jeho pohľadu nebezpečenstvo nehrozí.  Z jeho laického pohľadu.  Pritom si neuvedomuje, že okrem neho, slušného vodiča, ktorého bezdôvodne zastavujú a zdržiavajú páni v zelenom sa po cestách premávajú aj menej slušní občania, ktorým zákon veľa nehovorí.

Takýto menej slušní občania nezvyknú prichádzať do styku so slušnými, pokiaľ im tí slušní nejakým nedopatrením neskrížia cestu. A tak jediní slušní občania, ktorí im môžu skrížiť cestu sú policajti pri bežnej cestnej kontrole.

Tí menej slušní občania, v prípade cestnej kontroly nebudú váhať policajtov odstrániť zo svojich plánov. Príklad, vydarila sa krádež, lup majú v „požičanom aute“ . Obeť krádeže ešte nevie, že bola „ochudobnená“. Tým pádom to nevedia ani policajti. Menej slušný občan  nechce riskovať odhalenie, tak pri bežnej kontrole sa policajti stanú súčasťou jeho pokračujúceho trestného činu. A to nemusí použiť ani vlastnú zbraň. Zoberie si ju od nich.

Možno hlúpy príklad, no stať sa môže všetko. Každý z nás vodičov bol možno neraz zastavený bežnou kontrolou.  Ak pritom sledujete prácu väčšiny policajtov, možno si niekedy uvedomíte, že ak by ste boli na mieste menej slušných, nemali by ste problém sa ich „zbaviť“. Jeden z dvojice stojí pri okne vášho auta a automaticky pýta doklady. Druhý, ak nerieši druhé vozidlo, možno niečo zapisuje v aute. Málokedy sa stane, že sú pri vašom vozidle obaja, kde jeden s vami komunikuje a druhý ho zabezpečuje.

Prečo je to asi tak? Môžeme len uvažovať. Ak by mali postupovať v rámci dodržania maximálnej bezpečnosti, tak by sa bežná kontrola vozidla a posádky značne časovo predĺžila. To by znamenalo menej skontrolovaných vozidiel počas služby. Tým pádom aj menšiu pravdepodobnosť odhaleného priestupku alebo trestného činu. Teda, ako sa ľudovo hovorí, menej výsledkov.

Tu sa natíska ďalšia otázka, konajú takto laxne policajti zo svojvôle, alebo ich k tomu niečo núti? Predpokladajme, že nikto nechce prísť k nejakej ujme na zdraví. A ak policajt nie je masochista, tak ani on. Potom ich k takému povrchnému zákroku musí niečo nútiť. A čo? Jednou z možných a logických odpovedí je už načrtnutý systém výsledkov. Teda sa zase dostávame k úvahe o policajnom zbore ako ekvivalente výrobného podniku zameraného na zisk.

Teda večná idea o prezbrojovaní polície má svoje opodstatnenie, avšak ak jedinec nebude pripravený, resp. pri prípadnom zákroku nebude mať dostatočný priestor a čas na použitie tejto zbrane, tak je jedno, či bude mať za opaskom starú alebo novú modernú zbraň. Mnoho odborníkov sa možno zhodne, že akákoľvek zbraň, ak je správne použitá, splní svoj účel. A tomuto predchádza správna odborná a taktická príprava, kde patrí aj pravidelné precvičovanie úkonov s tým spojených. Ktovie aká je skutočnosť v slovenskej polícii a či sa aj táto činnosť neodsúva na úkor inej? Z pohľadu ekonóma spomínaného výrobného podniku by bola takáto činnosť neproduktívna a nákladová.

Čo sa týka samotného prezbrojovania a tendra vyhláseného štátom, len malá poznámka. Štát sa tvári, že hlavnou podmienkou uzavretia zmluvy je najnižšia cena a požadovaná kvalita. To, akým spôsobom prebieha takýto výber dodávateľa vedia asi len tí najpovolanejší.  Možno, že naozaj v tomto smere a v tomto štáte neplatí pravidlo, „kto maže, ten jede“.

Avšak aspoň by minister mal dať šancu všetkým, nie len svojim dvom vytypovaným. ČZ a Glock nie sú zlé, no dá sa povedať že Grandpower je konkurencie schopný a navyše náš. A argument, že sa spolupráca neplánuje vzhľadom k tomu, že majiteľ zbrojovky sympatizuje s niekým, kto pre ministra nie je sympatický, je asi niečo podobné, keď povie, že nenakúpi volkswageny, lebo pri vzniku automobilky stál Hitler.

A keď sa už ide prezbrojovať, nemali by sa zodpovední zamyslieť nad tým, že pištoľ nie je jediná vec, ktorá má policajta ochrániť? Možno, že sú staré ruské nepriestrelné vesty večne živé ako Lenin, a československé samopaly možno ešte tiež vydržia ďalších 50 rokov. No v dnešnej dobe je mnoho kvalitnejších a praktickejších prvkov výzbroje a hlavne po ich navlečení na seba človek nevyzerá ako vojak zo Sovietskej invázie do Afganistanu.

obr.:www

(1322)

Mohlo by zaujímať

Danovic
Danovic
Niekedy je lepšie pravdu nevedieť ako byť jej súčasťou

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tieto stránky používajú súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac info

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close