Ako policajti prichádzajú o ilúzie »Pomáhať a chrániť





Nadpis je parafrázou na známy český film o tom ako básnici prichádzajú o ilúzie. Možno by sa hodil aj názov ako svet prichádza o policajtov, no v dnešnej divokej dobe plnej anonymných útočníkov v dave je prvá verzia lepšia.

Teda miesto: Slovenská republika. Čas: Súčasnosť. V hlavnej úlohe: Policajti.

A verejná mienka rozdelená na dva a možno viac pólov. Skúsme sa pozrieť na tie najbežnejšie.

Policajná robota, policajná práca je jedna z najlukratívnejších v tomto štáte a tejto dobe. Teda po prvé, je potrebne rozlišovať policajnú robotu a policajnú prácu. V robote sú policajti každý deň v uliciach a v práci sedia policajti každý deň v kancelárii.

A čo sa týka lukratívnosti tohto povolania, prevažne to býva názor skupiny manuálne pracujúcich, ktorých práca je neprimerane ohodnotená ich úsiliu a v policajnej práci vidia alebo závidia stabilný a dobrý príjem. Resp. príjem, ktorý je porovnateľný s ich, ale podľa ich názoru je policajná práca menej náročná ako ich.

Avšak odhliadnime od rôznych spoločenských skupín a ich názoroch na policajnú robotu a skúsme sa preniesť in medias res.

Prečo sa vlastne dnes ľudia hlásia k polícii?

Dá sa povedať, že je to aj v dôsledku spomínaného skresleného pohľadu verejnosti na toto povolanie, ako jedno z lukratívnych.

A aký to má väčšinou priebeh?

Človek mladý, ktorý skončil školu a nedarí sa mu nájsť adekvátne zamestnanie volí túto „istotu“. Alebo starší človek, ktorý nejakým spôsobom prišiel o zamestnanie taktiež volí túto „istotu“.

V dnešnej dobe je veľká pravdepodobnosť, že sa každej žiadosti o vstup do policajného zboru vyhovie. Narastá totiž trend odchodov slúžiacich policajtov zo služobných pomerov.

Prečo ?

Tak ako aj súčasní žiadatelia o vstup k polícii aj oni mali kedysi skreslené predstavy o fungovaní polície a celého policajného zboru na čele s ministrom vnútra.

Úspešne absolvovali prijímacie testy, úspešne ukončili prípravné štúdium a s odhodlaním sa rozbehli do ulíc. Časom však zistili, že ich náplň práce sa zúžila predovšetkým na naháňanie výsledkov prevažne vo forme pokút a napĺňanie vyššími orgánmi určených štatistík. Prípadne neustále preklasifikovali jednotlivé protiprávne konanie v súlade s požiadavkami zhora. Pravú policajnú prácu mali možnosť okúsiť, len keď si to situácia naozaj vyžadovala.

Prísľuby kariérnych postupov sa po dlhom čase na tej istej základnej funkcii rozplynuli tak isto ako sny o dobrom finančnom ohodnotení, ktoré sa za ten dlhý čas nejako nemenilo a stále sa držalo štartovacej pozície.

Na vedúcich postoch sa držali stále tí istí, alebo tam boli dosadzovaní absolventi policajných škôl s plnou hlavou teórie, absolútne odlišnej od skutočnej praxe, prevažne s prepojenosťou na určitých vysokopostavených policajných funkcionárov alebo politicky angažovaných jedincov.

A keď sa takýto teoretickí manažéri snažia riadiť prácu policajtov, patričný čas slúžiacich v uliciach, na základe ich teoretických predstáv, zvyčajne nastávajú aj patričné konfrontácie a interpersonálne nezhody.

To môže vyústiť do pomstychtivého konania a dokazovania si svojich právd a uzurpovania svojho vedúceho postavenia v rámci riadiacej funkcie.

Teda ak do rovnice dáme spomínané premenné, čo predstavuje skoro nulový kariérny postup, dobe neadekvátne platové ohodnotenie a nejaké prejavy bossingu, plus opovrhovanie verejnosťou a nedôveryhodný minister vnútra, výsledkom môžu byť aj prevažne sú tieto situácie;

Mladí policajti po roku, dvoch odchádzajú za lepšími civilnými povolaniami. Starší policajti, ktorí sú už chytení do pasce úverov a hypoték sa takisto snažia nájsť a zobrať primeranú civilnú prácu a tí služobne najstarší už len chodia do práce, roboty v rámci zotrvačnosti, bez nejakého angažovania a len kalkulujú s termínom, ktorý bude pre nich najvýhodnejší pre odchod do zaslúženého, najlepšie ohodnoteného odpočinku.

Proste policajti časom na základe prevažne negatívnych pracovných podmienok vyhorievajú.

Položme si spoločne otázku, dokedy bude takto polícia fungovať? Zvyšujúca fluktuácia policajtov má nepriaznivý vplyv na funkčnosť a stabilitu celého policajného zboru.

Kedysi, keď sme stretli policajta, vedeli sme, že má dostatočné skúsenosti a prax vo svojom konaní a rajóne. Mali sme istotu, že nás vie ochrániť.

Dnes prevažne stretávame mladých chlapcov, ktorí ešte nie sú rozhodnutí o smerovaní svojho života, sú nedupaní teóriou a naučenými frázami ako od človeka vymôcť pokutu. Táto skutočnosť a ani ich fyziognómia nás veľmi nepresvedčí o tom, že by nás vedeli ochrániť pred vážnejším nebezpečenstvom.

Na záver všetka česť tým policajtom, ktorí aj napriek všetkému negatívnemu v práci nachádzajú poslanie a vedia stále pomôcť v každej situácii.




(2336)

Mohlo by zaujímať

Danovic
Danovic
Niekedy je lepšie pravdu nevedieť ako byť jej súčasťou

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tieto stránky používajú súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac info

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close