Policajti sú stále tam, kde nemusia byť »Pomáhať a chrániť





V noci na chodníku jedného sídliska prepadli výrastkovia staršiu pani, ktorá sa vracala z návštevy svojho manžela, čo leží v nemocnici v inom meste.

V nočných hodinách bola znásilnená mladistvá, ktorá sa vracala domov z diskotéky.

Za bieleho dňa olúpila skupina mladistvých dôchodcu, ktorý sa vracal z pošty s čerstvo vybratými peniazmi.

Rómski spoluobčania boli napadnutí skupinou prívržencov extrémistickej skupiny. Viacerí z poranených osadníkov skončilo v nemocnici.

Mladý pár bol vo večerných hodinách prepadnutý v parku skupinou spoluobčanov tmavšej pleti, ktorá ich olúpila o všetky peniaze a zároveň sa pokúsila znásilniť mladé dievča, pričom fyzicky napadli jej priateľa.

A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Denne sa stáva neskutočne veľa podobných trestných činov. Zakaždým sa bežný občan zvykne pýtať, kde v tom čase bola polícia, že sa stalo, to čo sa stalo. Prečo nie je polícia tam, kde ju najviac ľudia potrebujú?

Odpoveď jej jednoduchá.

Samotní policajti by radi robili svoju robotu a hliadkovali aj na miestach, kde je podľa ich znalostí a skúseností najväčšie riziko protiprávneho konania, ktoré zodpovedá spomínaným príkladom.

Ibaže.

Ako každý zamestnanec, aj radoví policajti v uliciach sa musia riediť určitými pokynmi svojich nadriadených. Tie sú spracované v podobe inštruktáží, ktoré v písomnej forme dostáva každá hliadka pred nástupom do výkonu služby. Na základe tohto dokumentu majú policajti vykonávať svoju službu. To znamená, že majú striktne dodržiavať rozpis úsekov a časov, kde a kedy sa na určenom mieste majú nachádzať. V prípade ak o nedodržia, sú voči ním vyvodzované personálne postihy.

A ako a na základe čoho zvyknú nadriadení písať túto inštruktáž?

Ťažko povedať. Väčšina nadriadených nemá šajnu o tom, čo sa deje v uliciach a kde sa to deje. Týmto poznatkom disponujú len policajti vo výkone na základe svojich poznatkov a skúseností. Toto však nemá väčšinou žiaden vplyv na určovanie úsekov a stanovíšť prostredníctvom ich nadriadených.

Títo dnes nariaďujú policajtom tráviť služby v úsekoch, kde je najväčšia pravdepodobnosť páchania primitívnych priestupkov, väčšinou z oblasti dopravy, teda šoférov a nezapnutých pásov, telefonovania, nezapnutých svetiel, nekompletných dokladov a pod.

A čo je ešte horšie, že túto prácu, ktorá by mala spadať pod dopravnú políciu, nepriamo nútia vykonávať aj ostatné zložky, ako obvodné oddelenia, poriadkárov alebo policajtov určených na pohotovostnú ochranu objektov.

A to len z toho dôvodu, aby oddelenie spĺňalo predpísané kvóty, ktoré by nemali byť nižšie ako boli v predchádzajúcom období. Pretože štátny rozpočet a ľudia, ktorí za ním stoja a delia si ho majú podnikateľské myslenie a víziu neustáleho zisku. Pritom odhliadajú od skutočností, že policajti nie sú zamestnanci, ktorí by mali niečo kumulatívne vyrábať.

V dôsledku toho sa potom dejú aj úvodne spomínané  prípady, kedy policajt nie je tam, kde by mal byť. Ale je tam, kde mu o nariadi vyššia moc za účelom zvýšenia produktivity respektíve zisku na zanedbateľných priestupkoch na úkor eliminácie závažnejších trestných činov.

A aj takto sa vytráca zmysel pomáhať a chrániť.




(351)

Mohlo by zaujímať

Danovic
Danovic
Niekedy je lepšie pravdu nevedieť ako byť jej súčasťou

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tieto stránky používajú súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac info

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close