Rande so svojím mestom - Blog pre každéhoPomáhať a chrániť

Dnes mam rande so svojím mestom“, znelo Igorovi  z autorádia cestou do práce. „Presne tak“, povedal si, „dnes mám zase rande so svojím mestom.“ Ďalšia nočná pred sebou. Jedna z mnohých, ani ich už nerátal, toľké roky pri polícii, tie nočné k tomu prosto patria. Mal svojsky prístup k povinnostiam, teda aj svojsky štýl práce. No svoje mesto, ako to zvykol nazývať, mal vždy pod kontrolou, čisté a bezpečné.

„Hurá už mám osemnásť, vykríkla si od radosti“… znelo z reprákov na bytovej žúrke, kde sa dopíjala posledná fľaša vodky. „Dospelosť, konečne. Už žiadne zákazy, príkazy, možnosť robiť si čo chceš.“ Aj takéto názory padali do pléna po posilnení intelektu, teraz už legálne zakúpeným alkoholom. Polovica osadenstva sa už vytratila, ďalší už mali plány na barové vymetačky. Veď už môžu. Oslávenec ešte stále vládal, veď mal za sebou niekoľko tajných tréningov. A dnes už konečne môže ísť ostro do boja.

Igor dnes slúžil s novým. Nedávno nastúpil do výkonu. Nemal ho veľmi v láske, na rozdiel od svojich nadriadených, ktorý ho ospevovali priam až po ministra. Za takú krátku pôsobnosť bol v rámci štatistiky udelených pokút na prvom mieste. Igor toto nemusel. No ale keď sa už vedúci rozhodol mladého poslať do nočnej, tak ho automaticky  priradil k Igorovi.

Igor bol už starý, na novodobé štatistiky a hodnotiace kritéria kašlal. On chcel mať hlavne poriadok vo svojom meste, uliciach a parkoch. A kadejakých opovážlivcov, ktorí sa mu ho snažili narúšať, pokutami neriešil. Za tie roky zistil, že to nemá ten správny účinok.

Partia z bytu už povymetala nejaké bary. Zostali už len traja bojovníci. Ostatní to vzdali. Tak sa motali ulicami, uličkami, až oslávenec dostal zaujímavý nápad. V rámci oživenia atmosféry precvičiť svoje mae geri. Vytýčený cieľ, smetiaky. Tak sa do nich pustil. Jeho dvaja sprievodcovia len stali v úzadí, značné promile im už nedovoľovalo tento úkon, kde je potrebné preniesť ťažisko tela na jednu nohu, sfinalizovať. Tak mal oslávenec sólo, za značného povzbudzovania dvojčlenného publika. Ráno by ľudí možno prekvapil pohľad na ulice plné odpadkov a smetných košov, keby sa to nedialo v Igorovom meste.

Igor, akoby mal šiesty zmysel, vždy nejako vedel, kde sa deje niečo, čo sa diať nemá. Oslávenec by sa už pustil do druhej obete, keby ho nezastavila Igorova jedná ruka, ktorá ho chytila za rameno, otočila k sebe a druhá ruka, ktorá mu dala pocítiť zanedbanú otcovskú výchovu. Oslávenca otočilo okolo vlastnej osi a kým sa spamätal, jeho obecenstvo už zmenilo povzbudzovanie na ostrý protest.

„Toto je policajná brutalita“, zneli ulicou moderné verbálne útoky, mediálne podsúvané moderným adolescentom. Popri tom už z vreciek ťahali moderné telefóny a dokumentovali potrebný dôkazový materiál, ktorý predstavovala Igorova menovka a služobné číslo. Igorov kolega stál. Nechcel svoje doterajšie postavenie namočiť do policajnej brutality. Toto teraz Igor neriešil.

„Pozbierajte tie smeti a párajte domov, kým mám ešte celkom dobrú náladu!“ Skríkol na nich Igor. Radšej poslúchli.

O deň neskôr už na Igora čakal vedúci s požiadavkou, aby sa vyjadril ku sťažnosti,  ohľadne neprofesionálneho správania v službe, ktorú na neho tentoraz podal čerstvý dospelák. Len mávol rukou, už si zvykol. Stále ho to niekedy niečo stojí, niekedy pokarhanie, niekedy peňažný trest, no trápi ho to menej, ako keby mal mať v meste neporiadok.

Prešlo pár dní, oslávenec si už naplno užíval slobodu piatkových nocí. Alkohol, cigy, tráva. To sa nosí. Tentokrát to trochu prehnal, nejako sa partii vytratil a zatúlal sa v tmavých uličkách. V tmavých uličkách a zatmení mysle natrafil na partiu tmavých postáv. Sám nevedel čo sa stalo, čo povedal, no svitlo mu až keď do neho na zemi postupne kopali.

Igor mal aj dnes nočnú a stále aj ten svoj šiesty zmysel. Do tmavej uličky doniesol svetlo. Postupne rozdával otcovské tmavým, kopajúcim postavám. Tentokrát sa už pripojil aj mladý kolega, ktorému postupne taktiež svitalo, že policajná robota je o niečom inom, ako mu ju doteraz vykresľovali novodobí nadriadení. Tmavé postavy sa rozutekali, ale dve z nich už sedeli v putách na zadných sedadlách Igorovho auta.

Môžeš vstať? Počul ležiaci oslávenec. Otvoril oči a zbadal ako mu Igor podáva pomocnú ruku. Spoznal ju, to je tá „otcovská“. Privolaná sanitka ho následne zobrala na ošetrenie. Vďaka tomu, že Igor zasiahol včas, nebolo to nič vážne. Chlapec sa vyspal z opice a pár dní trvalo, kým mu zmizli modriny. Za tých pár dní zmizla aj sťažnosť, ktorú dotyčný oslávenec stiahol s odôvodnením a ospravedlnením, že pri jej podávaní konal impulzívne a zaujato…

 obr.: web

(469)

Mohlo by zaujímať

Danovic
Danovic
Niekedy je lepšie pravdu nevedieť ako byť jej súčasťou

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tieto stránky používajú súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac info

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close