Rezignácia: Policajt ako súčiastka mašinérie »Pomáhať a chrániť
rezignacia
Rezignácia: Odchádzam od polície
9.11.2016
To boli časy
17.11.2016

Rezignácia: Policajt ako súčiastka mašinérie

policajt v systeme

Je zaujímavé, že po tom ako sa rozhodnete odísť, automaticky sa stávate tým, s ktorým sa už nepočíta. Stávate sa súčiastkou, čo sa pokazila. Súčiastkou, ktorá sa nemá opraviť, ale vymeniť.

Tak to je nielen v polícii, ale skoro v každom sektore. Nik nemá záujem vám to rozhovárať. Nikoho nezaujíma, prečo ste sa rozhodli tak, ako ste sa rozhodli. Týmto rozhodnutím ste nad sebou sami vyriekli ortieľ.

Bez akýchkoľvek diskusií príde následne zhora požiadavka o okamžité odovzdanie služobného preukazu. Vydá sa vám náhrada v podobe potvrdenia o tom, že ste ešte stále príslušníkom zboru, ale už nemáte, alebo zatiaľ nemáte služobák.

Zatiaľ je použité preto, lebo ešte máte možnosť požiadať o späť vzatie vašej žiadosti o odchod. Lenže čo by to znamenalo?

Asi to, že by ste  týmto úkonom potvrdili, že oni (systém) majú pravdu. Že je  jedinou možnosťou vášho prežitia a bez neho ste stratení. Tým pádom dať najavo svoju slabosť a priznať si, že hoci ste v tejto mašinérii nespokojnou súčiastkou, no v žiadnom inom stroji nezapadnete. A tým pádom by ste následne už museli súhlasiť so všetkým, čo vám bude nariadené, aj keď to je v rozpore so zdravým rozumom.

Prestaňme personifikovať a pomenujme veci správnym menom. Policajt je tou súčiastkou. Ten je jedným z mnohých, ktorí udržiavajú pri živote tento absolútne pomýlený systém, ktorý sa čím ďalej tým viac stotožňuje s pôvodným ponímaním Policajného zboru.

Policajt je čiarkou, štatistickým údajom, je jeden do počtu. Počtu, ktorý zabezpečuje perfektné fungovanie polície a jej činnosti prioritne vykazovanej na papieroch a grafoch stúpajúcej, alebo klesajúcej štatistickej krivky.

Veľa „múdrych“ ľudí v polícii sa snažilo vymyslieť systém merania výkonu činnosti policajtov. A stále ich aj vymýšľajú. Stále sa snažia políciu, ako aj jednotlivcov v jej službách nejako merať a hodnotiť. A stále nechápu, že táto policajná práca je a priori tak variabilná, že žiadny univerzálny hodnotiaci model sa vymyslieť nedá. Aj keď sa dnes aplikujú.

Pokiaľ vedúce štruktúry polície nepochopia, že jediným relevantným hodnotiacim systémom je odozva ľudí, občanov republiky, tak nikdy polícia nebude plniť svoje „pomáhať a chrániť“.

Ibaže, to by polícia mala prestať týchto občanov tak isto považovať za nejaké súčiastky, vďaka ktorým funguje. Ako čiarky, s ktorými sa počíta pri tvorení internej policajnej štatistiky.

V jednoduchosti a pre pochopenie. Človek, civil je pre bežného policajta v službe len potencionálnou možnosťou, ako si môže v internom hodnotiacom systéme polepšiť postavenie. Obyčajný občan je príležitosťou, ktorá môže byť sankcionovaná, ďalšia čiarka do plusu.

Následne je radový policajt systémom hodnotený za výkonného na základe týchto čiarok. Absolútne sa neprihliada na nič iné. Lebo zatiaľ nik nevymyslel systém, ako štatisticky zaznamenávať činnosť, ktorá je, resp. bola prioritou. A to je pomoc a prevencia. Bohužiaľ, priorita je iná. A už len kompetentní vedia, prečo je pre systém dôležitejšie merať a zaznamenávať počty a výšku sankcií, namiesto iných úkonov.

Všetka česť tým jednotlivcom, ktorí nepodľahli tlakom mašinérie a svoju prácu pokladajú za poslanie a jej výkon tomu aj prispôsobujú. A je im ukradnuté, že v hodnotiacich intenciách nebudú pokladaní za „dobrého policajta“. No na druhej strane to budú samotní ľudia, čo budú hodnotiť ich prácu na základe odozvy vo forme vďačnosti, ktorú im za ich pomoc preukážu.

Všetka vďaka tým, ktorí sú tou súčiastkou, ktorá ešte tú mašinériu drží na úrovni, akceptovateľnej pre verejnosť. Pretože, ak sa pokazia aj tieto súčiastky a budú nahradené inými, ktoré systém potrebuje, alebo požaduje, systém fungovať síce bude, no bude fungovať v prospech seba samého ako v prospech celospoločenský.

A bohužiaľ je možné konštatovať, že postupne sa tie dobré súčiastky kazia a sú nahradzované substitúciou policajného povolania, teda tými, ktorým viac záleží na svojom osobnom blahu a podriaďujú sa novodobým absurdnostiam. A to je tiež jeden z mnohých dôvodov, prečo sa tí z pôvodným zmýšľaním a percepcii pravého zmyslu povolania rozhodujú z tejto falošnej mašinérie ako súčiastka vypadnúť.

V pokračovaniach budú priblížené aj konkrétne prípady, konkrétne rozdielne prístupy jednotlivcov k poslaniu polície, ako aj na celoplošné novodobé priority, svojské upravovanie pozitívnych štatistík a pod.

(832)

Mohlo by zaujímať

ex-kolega
ex-kolega
niekedy sa človek musí rozhodnúť na základe rôznych okolnosti a rôznych dôvodov a poznatkov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tieto stránky používajú súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac info

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close