Sadzobník je sadzobník »Pomáhať a chrániť
Čo sme si, to sme si
8.3.2016
Od A až po Fx
4.5.2016

Sadzobník je sadzobník

Po dlhom čase vytiahol svoju „žiguli“. Naposledy ju mal vonku, keď jazdil za ženou do nemocnice, pred tým ako zomrela. Teraz žije sám, so svojim smútkom a minimálnym dôchodkom.

Ale nedávno dostal od svojho nemanželského syna správu, aby pricestoval. Syn sa s ním chce zmieriť a zoznámiť ho s vnúčatami. Bol rád, lebo celý život ho syn nenávidel za to, že nechal jeho matku aj s ním osamote.

Človek v živote robí chyby a toto bola jedna z nich. Áno, nasľuboval jeho matke všeličo možné, len aby ju „dostal“. Potom sa vrátil k svojej žene. A jeho matka to niesla ťažko, nenávidela ho, čo preniesla aj na syna.

Už je taktiež po smrti a syn zhodnotil, že je predsa len jeho otec a čo bolo, bolo, chce sa s ním udobriť.

Teda vybral svoju „žiguli“ a nachystal sa na cestu cez pol republiky. Tešil sa. Z dôchodku si odložil nejaké peniaze, nejako sa bude musieť uskromniť. Kúpi za ne pre vnúčatá nejaké hračky.

Cestou sa neponáhľal, nerád jazdil rýchlo, tak okolo 70.  Kamarát sa mu v mladosti na aute zabil, tak si bral ponaučenie. Bol však ponorený do myšlienok, že konečne uvidí vnúčatá a dá sa to do poriadku so synom, natoľko, že si ani nevšimol konármi zarastenú tabuľu, ktorá označovala začiatok obce. Obce, ktorú tvorilo pár domov a bez označenia by ani obec nepripomínala.

A v tej obci bolo jedno miesto, ktoré radi navštevovali policajti s meračom rýchlosti a ktoré im vedelo zabezpečiť požadované výsledky pre ich nadriadených. A boli tam aj teraz, keď obcou prechádzala „žiguli“.  A klasický postup. Červený terčík a auto na krajnicu.

„Pán vodič, obec, 50 a Vy 70.“ Plus iné nacvičené frázy. „Budete musieť zaplatiť pokutu! Podľa sadzobníka pokút Vám to vychádza na 80 eur.“

Oblial ho pot. Predstavil si, že pri sebe má 50 eur, za ktoré chce ešte pre vnúčaťa nakúpiť nejaké darčeky. Neostávalo mu nič iné, len sa policajtom zdôveriť so svojim príbehom, a že takáto suma je pre neho neúnosná a vzhľadom na výšku jeho dôchodku pre tento mesiac aj likvidačná.

„Bohužiaľ, pán vodič, my máme taktiež svoje pokyny a svojich nadriadených a musíme sa riadiť sadzobníkom.“ V tom si ho kolega odtiahol bokom a hovorí mu: „Počúvaj, však vidíš že je to chudák, nemá ani toľko peňazí, nepustíme ho?“

„Ti drbe, ja som dnes veliteľ a ja nebudem počúvať vedúceho, keď ma bude kefovať za to, že som niekoho bezdôvodne pustil. Minule sa mi už vyhrážal, že ešte jedno nerešpektovanie sadzobníka a bude vyvodzovať dôsledky. Čo mu môžem vyjsť v ústrety, je zníženie pokuty o jeden stupeň, teda na tých 50 eur. Toľko aj má v hotovosti pri sebe.“

Neostávalo mu nič iné. Bol ešte zo „starej školy“ naučený, že so žandármi sa neoplatí naťahovať. Hoci veľmi nerád, ale tých 50 eur zaplatil. Medzitým okolo prefrčalo biele BMW, minimálne 90. Policajti na seba pozreli a len skonštatovali, že dnes mal šťastie , keďže ho nemerali.

Zatiahol okno, dal si pás a pokračoval v jazde. Jeho pocity boli maximálne zmiešané. Už necítil len radosť zo stretnutia so synom a vnúčatami, ale aj smútok z toho, že tam príde s prázdnymi rukami. Už videl, ako mu syn vyčíta, že im nekúpil nič, čím by ich potešil a získal si ich priazeň.

Bol z toho všetkého smutný. V očiach sa mu objavovali slzy. Nereagoval na okolie, na cestu ani dopravné značenia. Nevšimol si ani to, ktoré prikazovalo na súbehu ciest zastaviť a dať prednosť jazde. Bola to nešťastná križovatka. Bez označenia neznalý človek ani nevedel, že sa bude napájať na inú cestu, ktorú zakrývali stromy.

Nevšimol si tú značku a nereagoval ani na trúbenie drevárskeho kamiónu, ktorý si to valil po hlavnej. Jeho vodič už nemal šancu ten kolos ubrzdiť. „Žiguli“ nabral priamo z ľavého boku. Ešte urobila pár premetov a ostala na strome.

Syn a vnúčaťa sa ho už nedočkali. Zomrel na mieste. Už sa so synom a vnúčatami nestretol. A oni sa s nim stretli už len na pohrebe. No aspoň umrel s pocitom, že mu bolo zo synovej strany odpustené. Veď ktovie, ako by to dopadlo, keby tam došiel s tými prázdnymi rukami, čoho sa obával najviac.

A ktovie ako by to dopadlo, ak by nadriadený od policajtov nevyžadoval striktné dodržiavanie sadzobníka pokút. A možno že len stačilo orezať konáre stromov, ktoré z časti prekrývali tabuľu obce…

(329)

Mohlo by zaujímať

Danovic
Danovic
Niekedy je lepšie pravdu nevedieť ako byť jej súčasťou

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tieto stránky používajú súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac info

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close