Žijete z mojich daní »Pomáhať a chrániť

Žijete aj z mojich daní, tak by ste mal robiť aj niečo užitočnejšie, ako stáť na každom rohu a vyberať tie pokuty, ako žobrák.

Mnohých ľudí napadne aj takáto myšlienka pri nepríjemnom strete s políciou, resp. policajtom na ceste, ktorý mu ukladá pokutu za nejaký priestupok. A mnoho ľudí túto myšlienku aj pretransformuje do slov.

Áno, policajt je v určitom zmysle štátny zamestnanec, ktorého platí štát zo svojho rozpočtu. Štátny rozpočet je tvorený z mnohých položiek, pričom asi najhlavnejšou z nich sú dane. A dane platíme azda zo všetkého. Okrem dane z príjmu, ktorá v ľuďoch evokuje myšlienku v nadpise článku, sa platia aj dane z pridanej hodnoty, z liehu, tabaku, pohonných hmôt, elektriny a mnoho iných.

Policajt je platený z týchto daní, daní, ktoré štátu odvádzajú alebo by mali odvádzať zamestnanci a podnikatelia v súkromnej sfére. V tom druhom prípade je to diskutabilné, hlavne pri veľkopodnikateľoch, ktorí tento štát držia, ľudovo povedané, vo svojich rukách.

Dane platia všetci zamestnanci. Hlavne daň z príjmu a spotrebné dane. A medzi týchto zamestnancov patria aj policajti. Policajti, hasiči, vojaci, ostatní štátni zamestnanci a v neposlednom rade politici, teda tí, čo o daniach rozhodujú, tí, ktorých spomenutí zamestnanci každé štyri roky volia, tí, ktorých plat je niekoľkonásobne vyšší ako ich, tí, ktorí poväčšine slúžia spomínaným veľkopodnikateľom. Teda hlavne tí sú platení z daní jednoduchých občanov.

Vráťme sa k policajtom. Bolo už niekde spomenuté, že v zbore je zhruba dvadsaťtisíc policajtov, z ktorých ani nie polovica je, ľudovo povedané, v uliciach. Teda táto slabá polovica má chrániť a pomáhať. Táto polovica je rozdelená do rôznych zložiek, ktorých sféra pôsobenia prislúcha tej, pre ktorú boli zradené. Jednoduchšie, máme policajtov dopravných, dozerajúcich na bezpečnosť a plynulosť premávky, policajtov poriadkových, ktorí dohľadajú na občianske spolunažívanie, policajtov pohotovostných útvaroch, ktorí sú dosadzovaní na nebezpečných páchateľov, policajtov železničných, dohliadajúcich na bezpečnosť vlakovej prepravy a mnoho, mnoho ďalších zložiek, ktoré dohľadajú na prislúchajúce dodržiavanie ustanovení. Lepšie povedané, mali by dohľadať a venovať sa veciam prislúchajúcim ich zaradeniu.

Človek prejde Európu, a automaticky vie, kedy príde na Slovensko. Aj to sú postrehy mnohých z nás. Len na Slovensku stoja policajti na cestách skoro na každom rohu a vyberajú pokuty. Niekomu sa môže stať, že pri neopatrnosti za jeden deň zaplatí aj pokút viac. Málokto však pozerá na bloky, ktoré dostane. Na každom z nich by mala byť pečiatka, ktorá policajta zaraduje do určitej z vyššie spomínaných zložiek.

Dá sa povedať, že najviac pokút človek dostane za dopravný priestupok. Teda za vec, ktorá spadá do pôsobnosti dopravnej polície, aspoň by mala. No stáva sa, že na blokoch na pokutu, okrem dopravnej polície, často figurujú pečiatky oddelení poriadkovej alebo železničnej polície, prípadne pohotovostnej motorizovanej jednotky.

Čo nám z toho vyplýva? Buď sú policajti takí aktívni, a mimo svojich služobných povinnosti sa snažia pomáhať svojim kolegom z dopravy alebo sú k tomu nejakým spôsobom nútení. A každý človek vie, že pokiaľ človek nemusí, tak nič nerobí navyše. Aspoň ten z radu zamestnancov, ktorí sú platení fixne. Teda do úvahy bude asi prichádzať druhý variant, budú k tomu nejakým spôsobom smerovaní.

Každý štátny aparát, aj polícia každoročne zverejňuje štatistické ukazovatele svojej činnosti, Medzi ne patrí hlavne štatistika trestnej činnosti a štatistika dopravnej nehodovosti. Avšak ostatné štatistiky sú mediálne akoby neprístupné. Hlavne štatistiky zistených priestupkov na úseku cestnej premávky, ktoré boli riešené nejakou sankciou. Priestupkov, ktoré participujú na bezpečnosti premávky a ktoré  ovplyvňujú nehodovosť.

Poslaním polície by malo byť zamedzovanie protiprávneho konania, teda pôsobiť na ľudí tak, aby sa ho nedopúšťali. Takéto poslanie by sa v štatistických ukazovateľoch potom logicky malo odrážať v klesajúcej krivke spáchaných priestupkov a trestných činov. V oblasti cestnej premávky by to malo byť menej priestupkov, ktorých sa ľudia dopúšťajú korešpondujúcich s klesaním  alebo stabilizovaním nehodovosti. . To by bol odraz kvalitnej prevencie aj represie.

Keďže nie sú verejne známe tieto štatistiky, môžeme len uvažovať. Sú ľudia naozaj nepoučiteľní a aj po niekoľkých pokutách a iných represívnych zásahoch, hlavne do finančného statusu budú náchylní spáchať ďalší? Nájdu sa možno takí jedinci, no väčšina normálnych ľudí si už pozor dá.

No na cestách je stále viac policajtov, aj z iných zložiek.  Naozaj sú tak potrební? Sú tí ľudia fakt tak „sprostí“, kašlú na predpisy a je im jedno utrácať svoje nízke platy na platenia pokút.? Sú verejne známe ukazovatele nehodovosti každoročne horšie, že sú potrebné takéto policajné posily na cestách? Nie sú, tak prečo je to asi tak?

Zase zostaneme v rovine úvah. A vrátime sa aj k štátnemu rozpočtu, ktorého súčasťou sú aj sankcie. Je to síce nelogické, no slovenský štátny rozpočet predvída a určuje si budúcoročný príjem aj z rôznych sankcií, ktoré ukladajú kontrolné orgány rôznym subjektom. Dá sa medzi ne zaradiť aj polícia.  Predvídať príjem zo sankcií na základe minulých rokov. V tom je určitá nelogickosť. Ako môže byť v štátnom rozpočte položka, ktorá je ťažko ovplyvniteľná, ktorej výška poväčšine závisí od protiprávneho konania. A keďže nik nechce byť stratový a takémuto konaniu sa snaží vyhýbať, musí štát na zaopatrenie tejto položky vyvinúť ďalšie mechanizmy zabezpečujúce jej naplnenie. Keďže ani on nechce byť stratový.

Teda, neustála zmena legislatívy. Keď sa stále menia zákony, málokto to vie odsledovať a tým pádom sa skôr dopustí „prešlapu“. A hlavne zvyšovanie kontrolných mechanizmov, čo by malo viesť k vyššej možnosti odhalenia týchto nevedomých „prešlapov“.

Ak to prenesieme na políciu a cesty, klesajúca nehodovosť by mala znamenať aj klesajúci počet priestupkov. No tým pádom by to znamenalo aj klesajúci príjem do stabilne predvídanej položky sankcií. Teda je potrebne neustále meniť legislatívu a zvýšiť počet kontrolných mechanizmov, teda policajtov.

A keďže je ekonomicky neefektívne navyšovať pocty policajtov v policajnom zbore, tak sa musí tá, úvodom spomínaná, menšia polovica ľudí v uliciach efektívne prerozdeliť tak, aby bol zachovaný status quo štátneho rozpočtu. Teda na cesty, kde je štatisticky najväčšia miera páchaných priestupkov.

K tomu manažment policajného zboru vydá čudné ustanovenie upravujúce zákon a aj „sankčnú variabilitu“, ktoré striktne určuje výšku sankcií, tzv. sadzobník pokút. Týmto policajtovi na ulici berie možnosť slobodného rozhodnutia a objektívneho zhodnotenia priestupku a hlavne priestupcu a robí z policajta doslova len stroj, ktorý sa správa len na základe vopred zadaných údajov.

Tým pádom je do určitej miery aj zabezpečená položka štátneho rozpočtu, ktorá predstavuje výdaj na platy týchto policajtov. Veď stačí, aby každý z týchto policajtov dal za službu jednu pokutu vo výške 50 Eur a štátny rozpočet má vykrytú mínusovú položku na jeho plat. Teda plat tej menšej polovice v uliciach. Plat, ktorý je už roky stále na jednom bode. Ak má vykryť aj platy tej druhej polovice, tak musí byť tých pokút trochu alebo omnoho viac.

Potom by sa bolo možno vhodné zamyslieť, či je vhodné použiť, resp. vysloviť úvahu o živení policajtov z našich daní.  Hlavne tých, s ktorými prichádzame do kontaktu na ulici. A mali by sme viac intonovať na živenie politikov z našich daní, politikov ako tých, ktorí majú naše osudy v rukách omnoho viac ako policajti na cestách. Politikov, ktorí sa snažia políciu pretransformovať na akýsi samo živiaci organizmus, ktorý nebude krátiť rozpočet. No tým pádom pretransformujú aj samotnú politiku v policajnom zbore, ktorá automaticky znehodnotí jeho poslanie a políciu pretaví na výrobný podnik pokút.

A v neposlednom rade by sme sa mohli zamyslieť aj nad samotným terajším systémom pokút. Hovorí sa, nepáchaj nič protiprávne, nebude ti udelená sankcia. No dá sa to vysvetliť štátnemu rozpočtu??

Ešte na ozrejmenie, ak by v niekom z nás skrsla myšlienka úvahu o živote z našich daní transformovať na život z našich pokút, mal by asi do určitej miery pravdu. No ak by mala tá menšia polovica policajtov žiť z našich pokút, tak podľa platov, ktoré dostávajú, by ľudia pokuty platili v oveľa menšej miere a hlavne za niečo, za čo by si naozaj zaslúžili.

obr: internet

(1115)

Mohlo by zaujímať

Danovic
Danovic
Niekedy je lepšie pravdu nevedieť ako byť jej súčasťou

1 Comment

  1. Zaujimavy clanok, ktory potvrdzuje to, ze vsade sa najdu aj rozumni ludia. Nie len taki, ktori skocia na “kus zvance” ako by trefne povedali Cesi. Politikom sa podarilo dosiahnut to, ze sa medzi sebou zerieme navzajom a oni maju volne pole pre rozkradanie. Drzim palce, aby sa otvorili oci aj dalsim prihliadajucim.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tieto stránky používajú súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac info

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close